V posledných týždňoch bola v súvislosti s výskytom medveďa vyhlásená mimoriadna situácia vo viacerých okresoch Slovenska. Konfliktné situácie a výskyt medveďov v blízkosti ľudí dokonca motivovali vládnych predstaviteľov k schváleniu ústavného zákona „o strieľaní medveďov“. Ten sa však na rokovanie národnej rady nakoniec nedostal, nakoľko bolo jasné, že koalícia na jeho schválenie ústavnú väčšinu nezíska. V najbližších dňoch však budú poslanci parlamentu pravdepodobne hlasovať o novom návrhu zákona, ktorý vznikol spoluprácou opozičnej strany KDH a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny, v spojení s novelou zákona o civilnej ochrane, má umožniť odstrel všetkých medveďov, ktoré sa priblížia do blízkosti ľudských sídel v okruhu 500 m, a to bez ohľadu na príčiny. Minister svoj návrh odôvodnil vyjadrením, že ak sa medveď dostane do tejto zóny, je jasné, že výrazne stratil plachosť. Zabudol však na jeden základný fakt, viaceré horské obce sú často v tesnej nadväznosti na lesné porasty, ktoré predstavujú prirodzené prostredie výskytu medveďa a často priamo hraničia s hranicou obcí. Naopak príčiny, pre ktoré sa medveď dostal do tejto oblasti (napríklad prirodzená migrácia) považuje minister Tomáš Taraba, podľa vlastných slov, za nepodstatné. Sú ale tieto radikálne návrhy riešením príčin vznikajúcich konfliktov? Je skutočne situácia s medveďmi na Slovensku tak hrôzostrašná, alebo ide o cieľavedomé umocňovanie strachu verejnosti s cieľom vytĺkať politický kapitál? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.
Premnožením medveďov sa dnes oháňa už naozaj hocikto. Odhadom veľkosti populácie medveďa na Slovensku sa však do dnešných dní zaoberali len dve vedecké štúdie, založené na metóde genetickej analýzy a štatistického modelovania. Ak by sme však nebrali do úvahy komplexnosť danej problematiky a pripustili, že veľkosť populácie môže zohrávať najvýznamnejšiu úlohu v počte konfliktov medzi človekom a medveďom, museli by sme sa vysporiadať s historickými dátami, ktoré dokladujú, že počet ľudí zranených medveďov v 80-tich rokoch 20-teho storočia a v súčasnosti, sa významne nelíši. Navyše, celková početnosť medveďa sa podľa doteraz realizovaných vedeckých výskumov za posledné desaťročie zásadne nezmenila. Prvú štúdiu realizoval v roku 2014 tím profesora Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene a jej výsledkom bol odhad početnosti medveďa hnedého na úrovni 1256 jedincov, s intervalom spoľahlivosti od 1023 do 1489 jedincov. Najnovšia štúdia zameraná na analýzu vzoriek DNA nazbieraných v rokoch 2020 – 2021, ktorú vypracoval tím z Karlovej univerzity v Prahe pod vedením profesora Hulvu, stanovila počet tohto druhu na 1056 jedincov, pričom interval spoľahlivosti bol medzi 1012 až 1275 jedincov. Z predmetnej štúdie zároveň vyplýva, že populácia medveďov na Slovensku stráca genetickú variabilitu, čo môže v budúcnosti znamenať aj negatívne scenáre vo vývoji početnosti druhu.
Medveď hnedý, Slovensko. Foto: Michal Kalaš
Vedeli ste, že medveď má dva fenomény prirodzenej samoregulácie?
Hovorí vám niečo latentná gravidita a infanticída? Sú to dva fenomény, ktoré pomáhajú medveďom s ich prirodzenou autoreguláciou v prírode. Latentná gravidita znamená, že aj napriek tomu, že k reprodukcii dôjde, k oplodneniu vajíčka dôjde až v prípade, že samica má vhodné podmienky na brloženie a dostatočné tukové zásoby na to, aby sa mohla počas zimného spánku postarať o narodené mláďatá. V prípade, že tieto vhodné podmienky nemá, nemusí dôjsť k ďalšiemu vývoju zárodku. Infanticídu väčšina ľudí zatracuje, ale je tiež dôležitým systémom autoregulácie u medveďa. Znamená zabitie mláďat samcom aby mohlo dôjsť k reprodukcii so samicou skôr, nakoľko mláďatá ostávajú po narodení so samicou dva až tri roky a v tomto období nedochádza k páreniu.
Čo sa však na Slovensku zmenilo a významne prispieva k zvýšeniu konfliktov, prípadne zvyšovaniu hystérie/strachu?
Všeobecne platí, že na zložité problémy neexistujú jednoduché riešenia a práve situácia okolo medveďov na Slovensku je komplexnejší problém, zahŕňajúci viacero faktorov, ktoré je nutné riešiť súbežne. Diskusia by sa v žiadnom prípade nemala zužovať len na počet medveďov, ale mala by riešiť príčiny problémov ktoré sú:
-
zvýšený turizmus v post covidovej dobe - ľudia si často zamieňajú pobyt v prírode za „telocvičňu“ a zabudli na to, že do lesa sa vstupuje na vlastné nebezpečie a treba v ňom byť obozretný. Počúvanie hudby počas turistiky či pri behu v lesnom prostredí, je nebezpečné nie len s ohľadom na výskyt medveďa, ale rovnako aj na nebezpečenstvo stretu s diviakom prípadne s inou zverou, s ktorou môže byť stret rovnako nebezpečný. Nie nadarmo vzniklo v minulosti príslovie „kto sa bojí, nech nechodí do lesa“. Zvierat sa však nemusíme báť, celkom postačí, ak budeme mať voči nim rešpekt,
-
poľnohospodárstvo a chov zvierat – problémom sú dotačné schémy, ktoré poľnohospodárov motivujú k veľkoplošnému pestovaniu poľnohospodárskych plodín (napr. kukurice), ktoré poskytujú voľne žijúcej zveri významný zdroj ľahko dostupnej potravy, medvede nevynímajúc. Často sa tak deje bez oplotenia, či aplikácie iných preventívnych opatrení a zároveň v tesnej blízkosti osídlených oblastí, či v areáli výskytu medveďa. Rovnako je problémom aj nedostatočná (resp. žiadna) finančná podpora zo strany štátu, smerujúca k zabezpečeniu chovu hospodárskych zvierat a včelstiev v oblastiach s výskytom medveďa či iných veľkých šeliem. Dotácie na realizáciu preventívnych opatrení boli na Slovensku poskytované primárne na zabezpečenie odpadov a nie na zabezpečenie včelstiev alebo chovov zvierat. Chovatelia si teda musia ochranu zabezpečovať sami, čo stojí nemalé peniaze a veľa z nich si to nemôže dovoliť,
-
poľovníctvo – problémom je tiež vnadenie poľovnej zveri v blízkosti obcí či turistických trás. Poľovnícke vnadiská lákajú medvede do blízkosti ľudí aj v prípade, že na vnadisku je umiestnená tabuľka s nápisom „medveďom vstup zakázaný“. Naozaj, aj takýchto absurdít sú niektorí ľudia (poľovníci) schopní. Neprekáža im, že medvede čítať nevedia, a že vďaka výbornému čuchu zacítia vôňu potravy aj na niekoľko kilometrov. Medvede sa opakovaním pozitívnej skúsenosti naučia, že v blízkosti človeka nájdu potravu a následne objavia opustené ovocné sady, prípadne sa začnú zaujímať o ovocné stromy priamo v záhradách. Dôležité je ešte spomenúť, že vnadiská sa často nachádzajú práve v 500 m “bezpečnostnej zóne”.
-
odpady – aj napriek tomu, že zo súčasnej legislatívy vyplýva povinnosť zabezpečenia odpadu v oblastiach s výskytom medveďa hnedého, nie všetky obce či prevádzkovatelia ubytovacích zariadení túto povinnosť dodržiavajú. Deje sa tak aj napriek zvýšeným kontrolám Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá v minulých rokoch uložila prvé sankcie za odpad nezabezpečený pred prístupom medveďa. Dôkazom účinnosti zabezpečovania odpadu pri riešení opakovaného výskytu medveďa v zastavanom území, je príklad z mesta Vysoké Tatry. Terénne mapovanie a analýza zabezpečenia odpadu, ktorú Zásahový tím pre medveďa hnedého (SEVER) zrealizoval v roku 2020 preukázala, že takmer 43% odpadu vo Vysokých Tatrách nebolo pred medveďmi zabezpečených vôbec a 33% bolo zabezpečených nedostatočne. Kým v roku 2020 bolo zaznamenaných 202 hlásení o výskyte medveďa v intraviláne, v roku 2022 bola takáto udalosť hlásená len 18 krát. Tento rapídny pokles hlásení sa podľa slovenských odborníkov na medvede podarilo dosiahnuť kombináciou zabezpečovania odpadu a elimináciu medveďov, ktoré sa nezabezpečeným odpadom chodili pravidelne kŕmiť.
-
doprava a obmedzovanie migrácie – Slovensko je oproti Českej republike ďaleko pozadu v oblasti mapovania a výstavby migračných koridorov. Sieť migračných koridorov, nie je implementovaná do národnej legislatívy a z tohto dôvodu je potreba budovania migračných objektov, ako aj ochrana posledných migračných trás na Slovensku ťažko realizovateľná/presadzovateľná. Populácie medveďov sú teda uzatvárané na menšom území s minimálnou možnosťou migrácie medzi pohoriami. Nedostatočné riešenie tejto problematiky zároveň vedie k nárastu dopravných kolízii s medveďom a teda aj k ohrozeniu ľudí.
-
urbanizácia a manažment územia – oproti minulosti došlo k výraznej zmene obhospodarovania krajiny na vidieku. Zarastajúce okolie obcí, ktoré bolo v minulosti spásané dobytkom, dnes poskytuje medveďom úkryt v blízkosti človeka. Samice s mláďatami takúto príležitosť radi využijú, aby svoje potomstvo chránili pred dominantným samcom, ktorý by mohol medvedie mláďatá zabiť a následne sa páriť s ich matkou. Zarastajúce okolie obcí však poslúži aj tým medveďom, ktoré sa chodia kŕmiť na kukuričné polia v ich blízkosti, prípadne sú stabilnými návštevníkmi odpadových nádob v intraviláne. Aj políčka v blízkosti obcí boli obrábané a väčšina dvorov mala voľne pustených psov, ktorí mohli medveďa v prípade priblíženia zahnať späť do lesa. Ľudia pôdu v okolí obcí neprestajne využívali, čím vznikal medzi sídlami človeka a lesmi akýsi oddeľovací pás. Dnes si pri porovnaní historických máp a súčasnej krajiny môžeme všimnúť, že takéto zjavná deliaca línia medzi svetom ľudí a medveďov, zanikla. Zmena poľnohospodárstva sa udiala postupne, avšak výrazne aj v nadväznosti na zmenu veľkoplošného pestovania. Do tejto oblasti problémov spadá aj nekontrolovaná urbanizácia (sprawling), dobrým príkladom nech sú Donovaly či Demänovská dolina. Tieto oblasti sú aj dobrým príkladom toho, kedy sú obce/oblasti turistického ruchu priamo vsadené do lesného prostredia, ba priam hraničia, alebo sú súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry, preto nie je vôbec prekvapujúc, že sa medveď v týchto oblastiach vyskytuje a tvrdiť v tomto prípade, že medveď prišiel do 500m blízkosti daných obcí z dôvodu straty plachosti, nie je na mieste.
-
spôsob, akým štát reaguje na meniacu sa situáciu – namiesto toho, aby štátni predstavitelia hľadali riešenia konfliktov a škôd spôsobených veľkými šelmami vychádzajúc z relevantných vedeckých dát, opierajú navrhované riešenia o svoje ničím nepodložené pocity a prepúšťajú odborníkov zo štátnej či verejnej služby, ktorí upozorňujú na potrebu komplexného riešenia problematiky. To podľa nich spočíva najmä v riešení doteraz zanedbávaných príčin, ktoré nás do dnešnej vypätej situácie previedli a vo vzdelávaní verejnosti. Bohužiaľ, štát na riešenie príčiny vzniku konfliktov rezignoval a namiesto osvety sa zameral na negatívnu mediálnu kampaň, ktorá vedie k zvyšovaniu strachu z medveďov v spoločnosti a slúži predstaviteľom štátu k ich politickej kampani. Namiesto snahy o upokojovanie obyvateľstva, sú verejnosti podsúvané informácie o stále sa zvyšujúcom počte útokov medveďov a tvrdenia, že slovenské medvede začínajú loviť človeka. Čo samozrejme nie je pravda. Medveď sa človeka bojí a jeho prirodzenou reakciou je útek. Najčastejšie dochádza k obranným útokom.
Medveď u krmoviska, Slovensko. Foto: Michal Kalaš
Mapa vnadísk podľa Národného lesníckeho centra https://gis.nlcsk.org/islhp/
Ako to však naozaj je s útokmi?
Podľa štúdie zameranej na analýzu príčin a priebehu útokov, prišlo v rokoch 2000 – 2016 na území Slovenska k 54 útokom medveďa na človeka, čo predstavuje približne 3 útoky za rok (Haring, M., 2018). Podľa jej autora Michala Haringa, bol najčastejšou príčinou útoku stret človeka s vodiacou medvedicou (približne v 70 % zaznamenaných útokov), ktorá sa po jej prekvapení človekom snažila brániť svoje mláďatá. Útoky medveďov najčastejšie smerovali voči osamoteným osobám, ktoré sa v čase útoku venovali poľovníctvu alebo zbere lesných plodov a húb. Menej často bol v predmetnom období zaznamenaný útok pri turistike, kempingu alebo lesníckej činnosti, pričom žiaden z útokov v rokoch 2000 – 2016 nebol zaznamenaný na turistickom chodníku. Podľa dostupných údajov je možné usudzovať, že počet útokov má v súčasnosti mierne stúpajúci trend, ktorý však môže byť zapríčinený napríklad zvyšujúcou sa urbanizáciu prírodného prostredia alebo nárastom počtu ľudí v prírody (turisti, cyklisti, a pod.). V roku 2021 prišlo na území Slovenska k prvému a zatiaľ jedinému priamemu usmrteniu človeka medveďom. Najvyšší počet útokov bol na Slovensku zaznamenaný v roku 2023, kedy bolo počas 11 útokov medveďmi zranených 12 ľudí. Avšak, útoky medveďov boli na území Slovenska hojné aj v minulosti, a to napriek tomu, že vtedajšia populácia medveďa hnedého nedosahovala súčasnú početnosť. Údaje z 80. rokov 20. storočia dokladujú, že v rokoch 1985 – 1987 bolo zranených priemerne 9 ľudí ročne. Najviac osôb bolo v sledovanom období zranených v roku 1987, kedy medvede poranili 11 ľudí, teda len o jedného človeka menej, ako v roku 2023.
Počet útokov za jednotlivé roky. Zdroj: Michal Haring
Kedy môže najčastejšie dochádzať k útokom? A dá sa im nejako vyhnúť a minimalizovať zranenia?
Podľa niektorých autorov medvede prispôsobili svoj cirkadiánny rytmus, aby sa vyhli stretnutiu s človekom. Poznanie správania a životného cyklu medveďa môže preto pomôcť vyhnúť sa priamemu stretu s medveďom a minimalizovať riziko útoku.
Aktivita medveďov začína narastať na súmraku a znižuje sa po východe slnka. Počas dňa, kedy narastá aktivita ľudí, sa medvede správajú zväčša stacionárne a oddychovaním v hustých porastoch či pri ťažko prístupných skalných útvaroch minimalizujú riziko stretu s človekom. Najväčšie riziko útok medveďa preto hrozí pri pohybe v ťažko prehľadnom teréne. Turisti, pohybujúci sa po turistických chodníkoch, ktoré sú často využívané ľuďmi, sa s medveďom stretnú len zriedka. Ak aj medvede takéto chodníky na svoj pohyb využívajú, robia tak väčšinou v čase, kedy ľudská aktivita v prírode klesá. Útoku medveďa môžeme tiež predchádzať držaním psa na vôdzke. Voľne pustený pes môže zaľahnutého medveďa vyduriť a následne priviesť k svojmu pánovi, ktorý sa následne môže stať objektom útoku medveďa. Časté sú tiež útoky medveďov, ktoré nastávajú po vyrušení vodiacej medvedice v zimnom brlohu, kde sa v priebehu januára až februára rodia slabo vyvinuté medvieďatká. Priblíženie sa k obsadenému medvediemu brlohu môže zapríčiniť rýchly útok medvedice, ktorá je pre svoje potomstvo ochotná obetovať aj svoj vlastný život. Medvieďatá sú po narodení niekoľko mesiacov odkázané na starostlivosť svojej matky. Vodiace medvedice ostávajú v brlohu dlhšie, ako iné medvede, zväčša až do konca apríla. Aj po opustení brlohu však zostávajú nejaký čas v jeho blízkosti a práve preto je dôležité sa v čase hibernácie a vyvádzania mláďat vyhýbať lokalitám potenciálnym s výskytom medvedích brlohov.
V prípade, že medveď na človeka zaútočí, odporúča sa pasívna obrana. Analýzy medvedích útokov nasvedčujú to, že aktívna obrana pred medveďom môže predlžovať trvanie útoku a viesť k vážnejším zranenia. Napadnutej osobe sa preto odporúča s medveďom nebojovať, ale „hrať mŕtveho“. Človek by si mal ľahnúť na brucho a rukami si chrániť krk a hlavu. V tejto polohe si človek chráni tiež životné orgány v brušnej dutine. Ochranu pre chrbát a krk môže človeku poskytnúť ruksak. Medvede nezvyknú pokračovať v útoku voči objektu, ktorý nepovažujú za hrozbu pre seba alebo svoje mláďatá, preto sa po krátkom útoku zvyknú od napadnutého vzdialiť. Treba však byť trpezlivý a zostať ležať na zemi až do momentu, keď sme si istý, že medveď z miesta skutočne odišiel a následne vyhľadať pomoc.
Počet útokov vz. odstrel medveďa. Zdroj: Michal Haring
Ako sa dá týmto stretnutiam predchádzať ak idete na túru, alebo na prechádzku do lesa?
Pár jednoduchých pravidiel:
-
Svoju túru si dobre naplánujte a o vašej trase a čase plánovaného návratu informujte svojich známych.
-
Snažte sa obmedziť svoje aktivity pred svitaním a po súmraku.
-
Pohybujte sa výlučne po turistických chodníkoch a vyhýbajte sa húštinám a neprehľadnému terénu.
-
Všímajte si svoje okolie. Slúchadlá v ušiach môžu spôsobiť, že medveďa nebudete počuť sa približovať.
-
Všímajte si prípadnú zvýšenú aktivitu medveďov vo svojom okolí. Veľa vie napovedať napríklad prítomnosť trusu, stôp, medvedích stromov a podobne.
-
Z času na čas na seba upozornite (rozprávajte sa , zapískajte, zatlieskajte), aby ste medveďa neprekvapili.
-
V prípade, že sa ocitnete v blízkosti aktívneho poľovníckeho vnadiska, ktoré môžu medvede často navštevovať pre ľahko dostupnú potravu, buďte obozretní.
-
Prax zo zahraničia odporúča pri stanovaní v území s výskytom medveďov, neskladovať jedlo v stane, ani v jeho blízkosti, na táborisku udržiavať čistotu a potraviny ako aj odpad ideálne zavesiť na strom aspoň 100 metrov od stanu.
-
K medveďovi sa nikdy nepribližujte a to ani v prípade, že sa zdá byť pokojný.
-
Ak medveďa stretnete, skúste pomaly ustupovať. Pred medveďom neutekajte, mohol by vás začať prenasledovať a s veľkou pravdepodobnosťou by vás dobehol.
-
Ak začne medveď prejavovať známky agresivity (kývanie hlavou a nervózne pobehovanie zo strany na stranu, hrabanie labou, fučanie), v žiadnom prípade sa k nemu nepribližujte, nerobte žiadne prudké pohyby. Medveď ich môže vyhodnotiť ako ohrozenie. Pomaly ustupujte.
-
Noste pri sebe sprej proti medveďom.
Prevenciu však nemusí robiť len turista alebo jednotlivec. Preventívne opatrenia by mali prísť aj zo strany štátu a samospráv. Medzi hlavné patrí zabezpečovanie odpadov v oblastiach s výskytom medveďa hnedého. Dotačná podpora zo štátu na zabezpečenie hospodárskych zvierat, ako aj včelstiev pred medveďom hnedým. Zabezpečenie osvety pri vstupe na turistické chodníky, ktoré sa nachádzajú priamo v území s výskytom, ako aj informovanosť o tom ako sa správať pri stretnutí a ako mu predchádzať. Obce by mali byť schopné dohliadať na nelegálne krmoviská v ich blízkosti, prípadne by sa mohol vytvoriť systém, kde by priamo miestny ľudia mohli nahlasovať krmoviská, ktoré sú v tesnej blízkosti obcí.
Záverom?
Príkladov dobrej praxe, ako predchádzať konfliktným situáciám by sa dalo uviesť viac, musíme si však povedať jeden zásadný rozdiel medzi nimi a Slovenskom. Súčasná vláda sa na Slovensku zamerala len na zmenu legislatívy, ktorá smeruje k povoleniu odstrelu medveďa hnedého a ostatnými možnosťami preventívnych opatrení, ktoré by vo významnej miere mohli znížiť počet stretnutí medveďa s človekom, sa nechce zaoberať. Súčasný návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý vypracovala politická strana KDH spolu s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, je zároveň v rozpore s legislatívou Európskej únie. Prijatie zákona "o strieľaní veľkých šeliem" v znení, v akom bolo predložené na rokovanie parlamentu, spôsobí rozpor národnej legislatívy s európskou smernicou č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
Smernica o biotopoch totiž v Článku 16. taxatívne vymedzuje nie len dôvody, ale aj podmienky, za ktorých možno vydať výnimku z ochrany chránených živočíchov. Tie sa predmetný návrh zákona snaží obísť vyhlásením mimoriadnej situácie, pri ktorej by orgán ochrany prírody mohol vydať výnimku na odstrel väčšieho počtu medveďov, vlkov či rysov.
Pričom, stále platná európska ako aj národná legislatíva, umožňuje manažment veľkých šeliem po preukázaní splnenia podmienok, ktoré dokladujú, že sa jedná o problematického jedinca, ktorý musí byť z populácie odstránený z dôvodu synantropizácie. Súčasný návrh by povolil odstrel akéhokoľvek jedinca, bez preukázania jeho zmeny správania. Inak povedané, bol by povolený aj odstrel divých jedincov, ktorí sa snažia migrovať fragmentovanou krajinou do inej oblasti a nikdy neboli naučení na ľudskú potravu, alebo nikdy neboli v konflikte s človekom.
Pritom stojí za zmienku povedať, že pri analýze aký efekt má väčší odstrel medveďov na vývoj ich populácie a počet konfliktov, neboli zistené žiadne významné rozdiely, pokiaľ ide o početnosť útokov, medzi jednotlivými kontinentami, ani medzi krajinami s rôznymi pravidlami pre lov medveďov. Čím sa nepotvrdila hypotéza, že v oblastiach, kde sa medvede legálne lovia, dochádza k nižšiemu počtu útokov na človeka.
Ako teda čo najlepšie nastaviť manažment populácie? Významne by pomohol pravidelný výskum početnosti populácie, ktorý by sa mal realizovať rovnakou metodikou a v rovnakom rozsahu zberu vzoriek aspoň raz za 5 rokov, aby sa mohla preukázať reálna početnosť populácie a na jej základe nastaviť manažment medveďa podľa relevantných údajov o veľkosti a zdravotnej či genetickej situácii populácie. Neadresný odstrel medveďov môže spôsobiť viac problémov a súbežne môže mať vplyv na zvýšenie miery pytliactva. Tým sa dostávame na začiatok kedy sme si povedali, že početnosť populácie v dnešnej situácii nehrá až tak dôležitú rolu, nakoľko sa monitoring populácie nerobí pravidelne, ani nebol riešený rovnakou metodikou a ako sami vidíte tento problém je oveľa komplexnejší a nemá žiadne jednoduché riešenie. Riešením je len riešiť ho komplexne.
Autorem článku je Romana Uhrinová a Marián Hletko
Zdroje:
Haring, M. (2018). Bear attacks on people in Slovakia from 2000-2016 (Master's thesis, University of South-Eastern Norway).
Bombieri, Giulia, et al. "Brown bear attacks on humans: a worldwide perspective." Scientific Reports 9.1 (2019): 1-10.
Kontakt:
Romana Uhrinová
Manažerka programu Šelmy
