Európu valcuje ešte jedna migrácia. Lesy zaplavili tisíce jeleňov, sŕn a diviakov. Zver decimuje okolie. Slovensko hlási miliónové škody. A pritom má tromf v rukáve. Vlka. Chce ho však zastreliť.
Nová slovenská vláda sa v tomto turbulentnom období bude musieť v najbližších dňoch zaoberať jedným významným dokumentom. Plánom starostlivosti o vlka dravého.
Je to podceňovaná téma. Veda totiž vlka označuje za ekosystémového inžiniera. Vlk má významný vplyv na obnovu rovnováhy v rozvrátenom prostredí. Vlk dokáže dokonca zmeniť tok rieky, regulovať choroby. To všetko dokazujú vedecké výskumy, ku ktorým sa ešte vrátime.
No zatiaľ čo okolité krajiny vlka chránia a zakazujú jeho odstrel, Slovensko si od Európskej komisie vydobylo výnimku, že vlka môže strieľať. Prečo však pomaly ako jediní v strednej Európe likvidujeme tvora, ktorý by našej krajine dokázal pomôcť a spoločnosť by vďaka nemu mohla šetriť nezanedbateľné sumy?
Krásny jeleň. Veľká ujma
Škody vo výške 12,25 milióna eur. A to na obrovskej ploche 107-tisíc hektárov. To je trikrát väčšie územie ako rozloha hlavného mesta. Kto je zodpovedný? Premnožená lesná zver. Tak hodnotili začiatkom marca slovenskí poľnohospodári a vinohradníci rok 2015. Škody sú z roka na rok vyššie.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora urobila podrobný prieskum v 38 regionálnych komorách. Najväčšie škody spôsobovali diviaky, presne 3,7 milióna eur na 29-tisíc hektároch. To je väčšia plocha, ako zaberajú Košice. Diviaky ničia repku olejnú, kukuricu, vyrývajú viničné kry, obžierajú bobule hrozna. Srnčia zver má na svedomí škody vo výške 1,5 milióna eur na 12 200 hektároch (viac ako Nitra). Jelene zavinili straty za 3,07 milióna na ploche 18 100 hektárov (dvakrát Považská Bystrica).
"Najviac poškodeným okresom sú Levice, ktoré zaznamenali nájazdy zveri na ploche 27-tisíc hektárov, pričom im zničila porasty takmer za tri milióny eur. Na druhom mieste je Veľký Krtíš,” spresňuje hovorkyňa komory Jana Holéciová. Hospodári musia investovať do elektrických oplôtok.
Aj lesníci hovoria o hrozivo narastajúcich ujmách a volajú po urýchlenom riešení. Srnky, jelene, daniele na jar obhrýzajú mladé letorasty (každý rok priemerne poškodia 686 hektárov mladých lesných porastov, úplne zničia až 144 hektárov). "Kým v roku 2000 predstavovali škody spôsobené zverou na mladých a starších porastoch sumu 248-tisíc eur, v roku 2009 to bolo už takmer milión eur. Dovolím si povedať, že v súčasnosti sa škody pohybujú vysoko nad touto hranicou,” upozorňuje predseda Slovenskej lesníckej komory Jaroslav Šulek.
V poškodených lesoch sa dopestuje menej kvalitných stromov. "Vyššie škody a tým i nižšia produkcia a ponuka kvalitného dreva by mohli byť problémom pre nábytkársky priemysel,” priznáva Šulek, no zároveň pripomína, že les nie je len o zisku. Poškodený les produkuje menej kyslíka, viaže menej uhlíka a slabne jeho schopnosť chrániť pred povodňami.
Zverské a zvieracie rekordy
"Počty kopytníkov narastajú veľmi dynamicky v celej Európe aj v Severnej Amerike. Početnosť diviakov, srncov, jeleňov je taká vysoká, ako v historických záznamoch ešte nebola zaznamenaná,” zdôrazňuje Slavomír Finďo, expert na lesnú zver z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Podľa údajov Slovenskej poľovníckej komory narástol počet jeleňov na Slovensku v rokoch 1967 až 2014 o 268 percent (z 23 400 na 62 800), srncov o 174 percent (zo 61 900 na 107 400) a diviakov dokonca o 532 (!) percent (zo 7600 na 40 400). Prezident komory Tibor Lebocký zároveň priznáva, že tieto stavy sa zvyšujú aj napriek tomu, že sa stále zvyšovali počty ulovených zvierat.
V prírode prebiehajú posledných 30 rokov mimoriadne zmeny. Zásadný vplyv má podľa Finďa klimatická zmena. "Mierne zimy sú holým faktom. A to znamená pre dianie v lese veľa. Kopytníky majú v zime prístup k potrave. Je malý úhyn, veľa mláďat zimu prežije,” vysvetľuje.
Nuž a ak sa v regióne niekoľko desaťročí neukázal žiaden vlk, lebo ho človek vyhubil, tak populačnú explóziu kopytníkov nemá už čo zastaviť. Podľa Miroslava Kutala z českej organizácie Hnutí Duha Olomouc, ktorá podporuje návrat veľkých šeliem, si stačí urobiť prosté porovnanie Česka, kde vlk pred 100 rokmi vymizol, s lokalitami zo Slovenska, kde sa vlčia populácia udržala. "V slovenských regiónoch, kde trvalo žije vlk, sú omnoho nižšie stavy ako v Českej republike.”
Hoci počet srncov v Česku v rokoch 1966 až 2010 vzrástol podobne ako na Slovensku o 172 percent, jeleňov už o 265 percent a diviakov dokonca o 2910 percent, čo je päťnásobne vyššie tempo ako na Slovensku. Stúpajú aj počty českých danielov (o 701 percent), muflónov (o 670 percent) a jeleňov sika (o 2910 percent).
A riešenie? Aj napriek tomu, že slovenskí poľovníci lovili z roka na rok viac, a to bez výraznejšieho efektu na počty zveri, aj teraz budú robiť to isté. Loviť ešte viac. Ich plán je do roku 2025 znížiť stavy niektorých druhov lesnej zveri o tretinu až polovicu oproti súčasnosti. Budú ešte menej prikrmovať. No čo ak by namiesto zbraní dokázal byť efektívnejší vlk?
Zázrak? Nie, príroda
Najstarší národný park na svete, Yellowstonský národný park v USA strácal dych. Posledného vlka tu zabili v roku 1926 a odvtedy sa dramaticky rozmnožil jeleň wapiti a spôsobil veľké škody. Spásal mladé stromčeky a lesy sa nemohli prirodzene obnovovať. Jeleň vlastne zožral takmer všetko. Zvyšovala sa pôdna erózia. Prírodný klenot strácal svoju rozmanitosť.
Aj v Yellowstone sa pokúšali situáciu vyriešiť častejším odstrelom jeleňa. Neúspešne. Až sa rozhodli pre odvážny experiment. V roku 1995 sem po takmer 70 rokoch priviezli 14 vlkov. Výsledok? Kým pred zavedením vlkov žilo v parku vyše 20-tisíc jeleňov, dnes ich tam žije necelá polovica. A to je podľa ekológov vlastne už len bagateľ.
Vlk zmenil v Yellowstone tok riek. Celkom jednoducho. Keď sa v parku znovu objavil predátor, jeleň musel byť ostražitejší a začal sa vyhýbať údoliam, kde by bol ľahkou korisťou. Mladé vŕby a osiky mali zrazu pokoj a na riečnych brehoch sa mohla nerušene obnovovať vegetácia. "Výška stromov sa na niektorých miestach späťnásobila, a to iba za šesť rokov,” hovorí britský publicista George Monbiot na videu How Wolves Change Rivers, ktoré má vyše 22 miliónov pozretí na YouTube. Stromy spevnili brehy. Po desaťročiach sa sem vrátil bobor, ktorý tu opäť našiel materiál na stavbu priehrad. A tok riek sa nevyhnutne zmenil.
Zlepšili sa podmienky pre návrat lososov. V obnovenom poraste našli opäť útočisko sťahovavé vtáky vrátane vzácneho druhu kolibríka. Keďže klesli stavy jeleňov, v parku sa zvýšil počet bizónov. Medvede vďaka vlkom zmenili svoj jedálny lístok…
Tu musíme prúd ekologického nadšenia zastaviť. Treba položiť triezvu otázku. Ako to vôbec súvisí s dianím v hospodárskych lesoch vo fragmentovanej kultúrnej krajine? Veď predstavujú niečo úplne iné ako národný park s rozlohou takmer 9-tisíc štvorcových kilometrov. Áno, priame porovnanie by bolo absurdné. Ale takisto nemožno ignorovať princíp, že vlk je skutočne ekosystémový inžinier. "V územiach, kde vlk dlhodobo pôsobí, sa vytvorí stabilita. Rovnováha medzi korisťou a vlčou populáciou,” prízvukuje zoológ Finďo.
Doktor vlk
Až 50 rokov trval výskum na ostrove Isle Royale na hraniciach USA a Kanady. Vedci vlastne len počítali stavy vlka, losa amerického a analyzovali letokruhy jedle balzamovej (využíva sa na výrobu celulózy). Zistili, že jedľa rástla najlepšie v období, keď stavy losov regulovali vlky.
Ako pripomína Miroslav Kutal, aj nedávna súhrnná analýza 42 štúdií z takmer celej severnej hemisféry našej planéty ukazuje, že schopnosť predátorov tlmiť bylinožravce je značná. "V oblastiach bez trvalého výskytu vlka alebo medveďa dosahuje jelenia zver takmer šesťkrát vyššiu početnosť ako v oblastiach, kde tieto šelmy žijú.”
Keď sa v roku 2005 robila vôbec prvá inventúra slovenských lesov (Národná inventarizácia a monitoring lesov SR), tiež sa ukázali zaujímavé fakty. Kým v Nitrianskom kraji zver poškodila až 74 percent mladých lesných porastov, v Prešovskom či Košickom kraji to nebolo ani 10 percent. Podľa experta na lesnú zver Slavomíra Finďa je tu zjavná súvislosť. "Poškodenie v rámci areálu výskytu vlka bolo výrazne menšie ako na západnom Slovensku, kde sa vlk nevyskytoval. To znamená, že aj u nás možno pozorovať náznak podobného efektu ako v Yellowstone. Ak by bol na Slovensku podporovaný riadny ekologický výskum, čo nie je, iste by sme dospeli aj k ďalším zisteniam o vplyve vlka.”
Finďo ešte spomína geografickú analýzu, ktorú robili v 90. rokoch, keď slovenské diviaky ohrozovala rýchlo sa šíriaca nákaza – mor ošípaných. Tam, kde žil vlk, choroba nebola. Ak sa aj vyskytlo ohnisko nákazy, rýchlo zaniklo, pretože vlk prednostne lovil choré jedince. Naopak, na západnom Slovensku prebiehala epidémia dramaticky. Finďo vyzdvihuje úsilie veterinárov a poľovníkov, vďaka ktorým sa chorobu podarilo potlačiť. "No svoj podiel mala aj vlčia populácia.”
Iný slovenský výskum zas priniesol poznatok, že vlk dokáže znížiť počet túlavých psov, ktoré sú častými prenášačmi chorôb.
Kolonizácia
Nikto to nečakal. Do Nemecka sa po 100 rokoch vrátil vlk. A zoológovia v celej Európe spozorneli. Od roku 2000 majú v Lužici stálu svorku. V súčasnosti je svoriek už 35, čiže tam žijú stovky vlkov. Je neuveriteľné, že vlk dokázal znovu osídliť takú pozmenenú industrializovanú krajinu, ako je Nemecko. Svorky sa zabývali napríklad v okolí uhoľných baní či dokonca v blízkosti tepelnej elektrárne.
"Málokto vie, že už aj v bezprostrednej blízkosti Berlína sa pohybuje svorka vlkov. Našla si svoj priestor v priľahlých priemyselných oblastiach s borovými lesmi. Očakáva sa, že vlk sa bude šíriť do ďalších krajín,” hovorí nadšene zoológ Martin Duľa z Ústavu ekológie lesa Mendelovej univerzity v Brne. Nedávno zaznamenali vlka dokonca v Dánsku, ktoré je ešte viac fragmentovanou a odlesnenou krajinou. Pred dvomi rokmi zbadali vlka v Holandsku. Po 150 rokoch, hlásali noviny. Jediný vlk mal v holandských médiách zrazu väčší priestor ako celá vláda.
"Vlk je na rozdiel od rysa či medveďa veľmi plastická šelma. Dokázal sa prispôsobiť kultúrnemu prostrediu, ktoré vytvoril človek. A dokáže prejsť obrovské vzdialenosti,” vysvetľuje zoológ. Nemci pomocou GPS napríklad sledovali vlka, ktorý prešiel za tri mesiace celé Poľsko a dostal sa až k hraniciam Bieloruska a Litvy. Čo znamená, že dokázal zdolať množstvo prekážok, ktoré človek zvieracím migrantom postavil do cesty. Stavby, železnice, a najmä diaľnice.
Aj zdanlivo jednoduchý prechod cez hranice zo Slovenska do Moravsko-sliezskych Beskýd na severovýchode Česka je pre vlka v skutočnosti zložitým labyrintom, ako ukazuje najnovší dokumentárny film Causa Carnivora režiséra Jana Svatoša (premiéra na Slovensku bude 22. marca v Humennom).
Kým v Nemecku vlčie svorky od prelomu milénií prosperujú, Česko sa rekolonizovať nedarí. Od roku 1914 sa tu žiaden vlk neobjavil. Až do začiatku 90. rokov, keď sa blízko hraníc usadila svorka zo Slovenska. Pytliaci ju však podľa Kutala vyhubili a pokusy slovenských vlkov akoby ustali. Mnohé končia pod kolesami áut. Pred dvomi rokmi sa však jedna vlčia rodina úspešne presťahovala z Nemecka do CHKO Kokořínsko – Máchův kraj. Fotopasce zachytili vlani na jeseň svorku aj odrastené mláďatá.
Miroslav Kutal spoločne s Martinom Duľom organizujú "wildlife semináre” o živote vlkov a zaznamenali veľký počet záujemcov z Holandska, Belgicka a ďalších západoeurópskych krajín. "Často sú to ekológovia alebo pracovníci ochranárskych organizácií, ktorí sa k nám chodia vzdelávať a chcú získavať skúsenosti.” Zaujímajú sa o pobytové znaky, vplyvy šelmy. "Je to zaujímavé, pretože sú to ľudia z krajín, kde vlka vôbec nemajú! Ale keďže susedia s Nemeckom, vedia, aká vysoká je rekolonizačná schopnosť vlka, tak sa už v predstihu chystajú na jeho návrat. Pripravujú spoločnosť, zvyšujú doma povedomie o vlkovi.”
V tom všetkom kolonizačnom dianí zohráva slovenský vlk dôležitú úlohu. Naša populácia je zdrojová pre okolité krajiny. Slovenské vlky prúdia do Poľska, Ukrajiny, Maďarska. A Česi takisto veria, že slovenské vlky začnú postupne kolonizovať aj ich hory. Preto podľa Duľu vnímajú vedci v susedných krajinách so znepokojením fakt, že sa na Slovensku stále nezaviedol zákaz strieľať vlka.
Koľko je vlkov?
Slovensko vie, koľko vlkov zastrelilo. Ale nevie, koľko presne ich ešte zostalo. Neexistuje plošný monitoring. Sú len dohady. A tie sa veľmi líšia. Kým odhady poľovníkov spomínajú 1200 vlkov, zoológovia sa prikláňajú skôr k číslu 400 (experti odhady poľovníkov spochybňujú, pretože každý revír hlási svoje svorky, hoci tie sa môžu pohybovať vo viacerých revíroch).
V poľovnej sezóne 2014/2015 sa zastrelilo 56 vlkov (povolená kvóta bola 80). Rok predtým sa ulovilo 27 vlkov (kvóta bola rovnaká). No v sezóne 2012/2013 padlo až 150 vlkov (hoci kvóta bola 130). Až do roku 2007 toto číslo nebolo nižšie ako 120. Problémom však nie sú len počty. "Poľovníci sústavným lovom narúšajú štruktúru svoriek odoberaním geneticky hodnotných jedincov, čo môže v budúcnosti ovplyvniť životaschopnosť vlčej populácie na Slovensku,” mieni Duľa.
Vlk sa ocitol aj u nás v 70. rokoch nad priepasťou vyhynutia. Prenasledoval sa všetkými možnými spôsobmi. Otrávenými návnadami, nášľapnými pascami. V brlohoch sa zabíjali mláďatá. V roku 1975 však Československo prijalo na tú dobu veľmi modernú vyhlášku, ktorá vlkovi udelila polročnú ochranu, zakázali sa nehumánne spôsoby lovu a slovenský vlk sa začal zotavovať. A ako zdôrazňujú Finďo aj Duľa, bez disciplíny slovenských poľovníkov by sa to nepodarilo.
Najnovší Plán starostlivosti o vlka dravého by mal zaviesť monitoring a spresní ochranu, hovorí spolutvorca Vladimír Antal, vedúci odboru územnej a druhovej ochrany Štátnej ochrany prírody SR. Už nejaký čas platí, že vlk sa môže loviť v obmedzenom čase, od 1. novembra do 15. januára. "Lov by sa mal realizovať len na lokalitách, kde sú zaznamenávané zvýšené škody na hospodárskych zvieratách,” podčiarkuje Antal. Do vyhlášky sa teraz doplnia územia na hraniciach s Poľskom, kde bude platiť striktná celoročná ochrana. Obmedzí sa lov vlka v územiach európskeho významu a tiež na spoločných poľovačkách. S celoplošným zákazom odstrelu sa však nepočíta.
Škodná trofej
Opýtali sme sa prezidenta poľovníkov Tibora Lebockého, prečo sa naďalej strieľa vlk a či by nedokázal ako prirodzený predátor pomôcť. Vlk podľa neho do krajiny určite patrí. "Na Slovensku je však na rozvoj vidieka odkázaná značná časť obyvateľstva, a preto nájsť kompromis medzi záujmami vlastníkov a užívateľov pôdy a prísnou ochranou predátorov nie je jednoduchý proces. Početnosť koristi vlka navyše rastie tempom, ktoré bez zásahu človeka nie je možné eliminovať.”
Výnimka na odstrel vlka sa v Európskej únii týka už len gréckych populácií na sever od 39. rovnobežky, španielskych, aj to len na sever od rieky Duero, poľských, fínskych v oblasti chovu sobov a pobaltských republík. Prečo má výnimku aj Slovensko? "Zjednodušene povedané, ide o stav a vývoj spoločenskej objednávky najmä vlastníkov a užívateľov pôdy a v neposlednom rade celého obyvateľstva,” argumentuje Lebocký a uvádza pritom poľovnícku štatistickú ročenku za rok 2014. "Vlkmi spôsobené škody boli v celkovej hodnote 934 202 eur.”
To nie je vôbec málo. No podľa názoru zoológa Slavomíra Finďa je toto číslo absurdné. Poľovníci si totiž do škôd zarátali aj lesnú zver, ktorú strhol vlk. Za každú vlkom usmrtenú jelenicu alebo diviaka môžu pýtať od Štátnej ochrany prírody náhradu. "Pri tvorbe posledného Plánu starostlivosti o vlka dravého sa rozprúdila o tom veľká debata. Ten, kto presadil do zákona túto klauzulu, je úplne proti prírode. Veď je to prirodzená korisť vlka. A pasovať ju do ekonomickej sféry, žiadať náhradu za usmrtený kus, je nezmysel!” mieni.
Ak si zo sumy 934 202 eur odrátame škody na 813 kusoch jelenej zveri (688 508 eur), 463 kusoch srnčej (127 710), 251 kusoch diviakov (39 997) a 16 kusoch ďalšej poľovnej zveri, tak nám vyjde výška škôd 65¤564 eur na hospodárskych zvieratách. Bolo ich spolu 431. A to sa už nedá porovnávať so škodami za vyše 12 miliónov, ktoré spôsobujú jelene, diviaky a srnce. "Vlk dravý bol v dobe rokovaní (o výnimke) v priaznivom stave. Priaznivý stav zaznamenávame aj v súčasnosti,” presviedča Antal zo Štátnej ochrany prírody a dodáva, že lov vlka má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Ako vrcholový predátor predstavuje mimoriadne cennú trofej. Lenže práve vlk dokáže poľovníkom zabezpečiť tie najcennejšie trofeje jeleňa. Zo slovenských oblastí, kde trvalo žije vlk, pochádzalo v 90. rokoch 80 percent zlatých trofejí. Vlk je sanitár lesa. Vyberá si najmä choré, slabé jedince. A prežívajú najsilnejšie.
"Výber, ktorý vlky medzi vysokou zverou odpradávna v Karpatoch robili, bol vždy lepší než náš takzvaný výberový odstrel… Výsledky vlkov v pestovaní jeleňov v Karpatoch boli rozhodne lepšie, než keď sa toho ujali poľovníci sami a začali puškou vykonávať nápravu prírody,” napísal v roku 1942 v knihe Lovy v Karpatech Julius Komárek, zakladateľ československého poľovníckeho výskumu, jeden z iniciátorov vybudovania národných parkov v Tatrách a na Šumave.
Neľahký návrat
Vlk to však s návratom do ostatnej Európy nemá ľahké, hoci mu patrí prísnejšia ochrana. Zoológ Finďo prezrádza, že u vlka možno pozorovať zmenu správania. "Vlky si vo východnej Európe udržujú plachosť, žijú prirodzeným spôsobom. No v západnej Európe si stále viac navykajú na ľudí. Je tu vysoká hustota obyvateľstva, pach človeka je na každom kroku. A tak sa v Nemecku objavujú vlky na sídliskách väčších miest, prenikajú do tesnej blízkosti dedín. Neboja sa ľudí a tí ich pozorujú, fotia si ich z áut. Mení sa prirodzené správanie, a to môže spôsobiť ťažkosti návratu tejto šelmy.”
Pastieri vo Švajčiarsku, v Rakúsku, vo Francúzsku si za sto rokov odvykli od vlka a dnes vyháňajú stáda na pastvu nechránené vo veľkých čriedach. A vracajúci sa vlk im teraz spôsobuje škody. Po jednom útoku zahynú desiatky oviec. Niektoré sa zrútia zo skál, keď sa snažia pred vlkom ujsť. Vlk navyše usmrtí veľké množstvo oviec bez toho, aby mal snahu ich skonzumovať.
"Ak sa vlk vráti na územie, kde korisť nebola naňho naučená 30, 40 rokov a stratila obranné mechanizmy, pôsobí v prvých rokoch devastačne,” pokračuje Finďo. Niečo podobné zažívajú v posledných rokoch v Nemecku. Lenže podobnou skúsenosťou si prešli aj poľovníci v Tatrách. "Keď sa po období poklesu objavili prvé vlky v Tatrách, pamätám si, že za jednu zimu usmrtili 140 kusov jelenej zveri. Nebola naučená na predátora a trvalo niekoľko rokov, kým sa jej vrátila plachosť. No stav medzi šelmou a korisťou sa po čase stabilizoval,” ubezpečuje zoológ.
Nuž a pokiaľ ide o ovce, tam je riešenie už dávno vymyslené. Správne vycvičený pastiersky pes. V novembri minulého roku sa skončil nórsko-slovenský projekt, ktorý si dal za cieľ rozšíriť pastierske strážne psy. A poučiť salašníkov, že pes nesmie byť priviazaný na reťazi. "Uvediem dva príklady. Pastier Peter Hatala z Brusna chodí na pastvu s piatimi vycvičenými psami a nemá žiadne škody. Vlani pod Kráľovou Hoľou súkromník nechal nechránené stádo a s ním nejakého pastiera z Rumunska. Len počas jediného útoku mu vlk zabil vyše 20 oviec a 30 sa stratilo. O tri týždne sa útok zopakoval.”
Podobné správy nepridávajú vlkovi na popularite. A potom je ťažké presvedčiť poľnohospodárov a poľovníkov o jeho pozitívnom vplyve. A vôbec, vplyv vlka nemožno preceňovať. Určite nie v rozdrobenej krajine, v hospodárskych lesoch. No neradno ho ani podceňovať. "Za takejto dramatickej situácie, keď máme v lesoch toľko zveri, ktorá zaplavuje polia a ničí úrodu, by sme mali vlkovi nechať možnosť, aby pôsobil na svoju korisť. A nie ho loviť,” myslí si Finďo. Stačí, aby sa človek zamyslel a aspoň trochu vo výpočtoch s vlkom rátal. Ak doteraz nepomáhalo v napravovaní rovnováhy stále viac olova, možno by stálo za to nechať prehovoriť tesáky.
Zdroj: Pravda.sk
