Poľovníci hovoria o premnožení chráneného medveďa hnedého. V priebehu dvoch týždňov zrazilo na jednom úseku cesty dva kusy tejto šelmy.
Cesta v Domašínskom meandri je pre zvieratá smrteľná. Najnovšie na nej zahynuli pod kolesami áut dva medvede. Trojročnú, 70 kilogramovú medvedicu zrazilo 4. augusta. Ďalšieho medveďa takto zabilo 15. augusta. Vážil sto kilogramov. Oba prípady sa stali v nočných hodinách, keď sa zver vracala od Váhu cez cestu do hory.
Poľovníci zo Strečna hovoria, že v ich 2 200 hektárovom revíri žije desať kusov našej najväčšej šelmy. „Naše hory sú prezverené. Silnejšie kusy vytláčajú tie mladé do okrajových časti hôr. Prechádzajú cez frekventovanú cestu, ktorá pretína celý náš revír," hovorí hospodár poľovníckeho združenia Ostredok Strečno Pavol Štadáni.
Fotogalériu zrazených chlpáčov nájdete tu
Na ceste zo Žiliny do Martina zráža pravidelne aj jeleniu a srnčiu zver. Podľa policajných štatistík sa v roku 2008 stalo v Žilinskom kraji 380 nehôd, ktoré zavinila lesná zver alebo domáce zvieratá. Predstavuje to 4,6 percenta zo všetkých nehôd v kraji. Ľudia pri nich nezomreli. Posledné dva strety auta s medveďmi polícia klasifikovala podľa hovorcu Radka Moravčíka ako škodové udalosti.
Chýbajú ekodukty
Na nebezpečnom úseku cesty bývali strašiakom padajúce kamene. Cestári to vyriešili osadením sietí, plotov a zábran, ktoré od konca minulého roku skaly zachytávajú a nehoda sa z tohto titulu nestala. Behaniu zvierat po ceste však správca cesty zabrániť nevie, hovorí Marian Pikuliak zo Slovenskej správy ciest. Ploty zabraňujúce prístupu zvierat sa stavajú iba pozdĺž diaľnic, nie ciest prvej triedy.
„Tieto veci sa niekedy riešia pri výstavbe nových ciest budovaním ekoduktov. Nie však pri starých cestách," hovorí Pikuliak. Jediný ekodukt - zelený nadchod pre zver - je ponad diaľnicu pri Važci. S ďalšími sa počíta pri výstavbe diaľnice D3 na Kysuciach.
Podchodov či nadchodov na migračných trasách zveri je nepomerne viac napríklad, v Rakúsku alebo v Čechách.
O potrebe riešiť stále pribúdajúce strety medveďov s autami vie aj Štátna ochrana prírody. Najvýhodnejším riešením je podľa lesníka Vladimíra Antala výstavba dostatočne širokých ekoduktov, kadiaľ by mohli jednotlivé živočíchy migrovať. Ich výstavba je ale drahá.
Systémové opatrenia však „bude možné realizovať až po komplexnom zmapovaní populácie medveďa na Slovensku," povedal Antal. A so stanovením početnosti medveďa hnedého je na Slovensku problém. Poľovnícke štatistiky sa výrazne odlišujú od počtov udávaných ochranármi.
V Národnom parku Malá Fatra odhadujú ochranári 100 kusov tejto šelmy. Spoločenská hodnota jedného medveďa je približne 2 656 €.
Nadchodov staviame žalostne málo
O následkoch drobenia územia hovorí odborníčka na fragmentáciu krajiny z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského JANA RUŽIČKOVÁ.
Do akej miery je Slovensko rozdrobené?
„Kritériom nie je iba dĺžka cestnej a železničnej siete, ale aj miera kompenzačných opatrení. A tých je u nás žalostne málo. Len na novootvorenom 22-kilometrovom úseku rakúskej diaľnice A6 z Parndorfu na našu hranicu je 29 podchodov a nadchodov pre zver. U nás, keď idete z Bratislavy na moravskú hranicu, nemáte ani jeden. Problémom sú aj rôzne ohradené súkromné obory, oplotené priemyselné areály, alebo oplotené satelitné sídla okolo miest.“
Ako zver chránime?
„Jediný ekodukt – zelený nadchod pre zver – je pri Važci. Na trase z Bratislavy po maďarskú hranicu sú tri podchody. Časť diaľnice v Podtatranskej kotline je na viaduktoch.“
Čo na cestách chýba?
„Potrebovali by sme viac ekoduktov, podchodov, či nadchodov na migračných trasách podľa toho, či ide o veľkú zver, menšie cicavce, vodné či mokraďové živočíchy. Problémom sú najmä už vybudované cesty. Keď sa kompenzačné opatrenia budujú dodatočne, sú desaťkrát drahšie, ako počas výstavby.“
Je riešením oplocovanie?
„Na jednej strane nepríde k zrážke so zverou, na druhej sa napĺňa pojem fragmentácia krajiny. Oplotené cesty rozdeľujú populácie zveri a tie degenerujú, sú náchylnejšie na ochorenia. Prichádza aj k zmenšovaniu ich lovného revíru, výstavba ich často oddelí aj od zdroja vody. Takéto stresové situácie môžu viesť k znižovaniu počtu jednotlivých druhov.“
Môžu niektoré druhy celkom vymiznúť?
„Efekt rozmachu cestnej siete a výstavby pocítime s oneskorením o niekoľko rokov. Ale tak ako nám vplyvom rozmachu poľnohospodárskej výroby postupne zmizli prepelice či jarabice, pri súčasnom vývoji môžeme časom očakávať úbytok sŕn, jeleňov či zajacov.“
Ako to ovplyvní človeka?
„Môže prísť k ekologickej nerovnováhe, zníži sa prirodzená odolnosť ekosystému. Rovnováha je veľmi jemná a záleží na každom ohnivku reťaze. Keď je reťazec priveľmi zjednodušený, prichádza k rôznym kalamitám, premnoženiu škodcov, ochoreniam a oslabeniam populácií, čo má vplyv aj na človeka. Má to aj ekonomické následky, napríklad pri premnožení škodcov.“
