Aj vďaka nadobudnutým terénnym skúsenostiam z vlčích hliadok a monitoringu rysa, som sa dostal k zaujímavej práci terénneho ekológa. Čo to prináša, s čím sa stretávam, či ako fungujú šelmy pri cestách, vám prináša nasledujúca reportáž.
Je ráno, zvoní budík. Je úplne jedno aký je deň alebo počasie. Raňajky a kontrola techniky musí vždy byť. Hlavne všetky baterky na poriadku, foťák, ďalekohľad, ampulky, dve fotopasce do batohu pre každý prípad, voda, jedlo, navoskovať topánky a ide sa. Stáva sa to rutinou. Hlavné je nájsť v teréne čo najviac dát. Táto zima stopovaniu nepraje ani na hrebeňoch hôr. Nieto ešte v dolinách a pri sídlach. Je polovica kalendárnej zimy a behám v mikine a inštalujem fotopascu k jazvečiemu labyrintu, pretože zátka z trávy je odhodená nabok. Keď nie je snehu, postačí blato, či pobytové znaky všetkého druhu: ohryz, trus, nora, kadáver, srsť, kosti, zvuky.
Jazvečí labyrint
Stopu jazveca najlepšie rozoznať podľa dlhých pazúrov
Pre širšiu verejnosť aj výskumníkov, sú najzaujímavejšie veľké šelmy. Na Slovensku máme všetky tri, v ako takých počtoch. Predovšetkým, medvede. Tie sa tak často v Českej republike nevyskytujú. Medvede nespia, veď im je teplo. Pošťastilo sa mi, že za dedinkou Hrboltová (Veľká Fatra) nájdem stopy z rána. Čerstvosť stopy sa v snehu dá rozlíšiť viacerými spôsobmi. Najlepšie sa rozoznáva podľa ostrosti detailov. Napríklad na odtlačku mozoľov alebo pazúrov. Čím staršia je stopa, tým sú tieto detaily menej rozoznateľné, stopa sa roztápa - rozostruje. Závisí však aj na type snehu. Tieto stopy som našiel v mokrom snehu za relatívne teplého počasia a sú ostré. Preto súdim, že sú čerstvé, len niekoľko hodín staré. Medveďa som vo voľnej prírode už viackrát videl. Niektoré zážitky spadajú do kategórie blízke stretnutia. Neváham pustiť sa po stope. Stopujem čo to dá, i keď v lese je to zložitejšie, pretože snehu nie je dostatok. Pobehujem, vrátim sa, čupnem si, sledujem. V takýchto prípadoch pomôže každá zlomená vetvička, rozhrabaný krtinec či mravenisko, škrabance na stromoch. Na jar môžete nájsť viaceré stopy od drápov aj na spadnutých stromoch. To medvedica učila svoje potomstvo lesnému správaniu. Nakoniec som bezpečne vystopoval tak dve tretiny dráhy zobudeného. Predsa som nevyspatému macovi nechcel do brlohu vliezť. Takýto úsudok situácie je pri stretnutí s medveďom vždy kľúčový. Naše správanie často definuje správanie medveďa. Snažím si preto zachovať úctu a rešpekt. Výsledok medvedieho zimného správania je zrejmý. Prebral sa, zišiel na vnadisko, prevrhol rozhrýzol, posnoril a šiel si ležérnym tempom zase ľahnúť. Jedinec to bol veľký - 20 cm zadná stopa to je už celkom dospelák.
Čerstvé stopy medveďa pri dedine
Macov objekt záujmu
Dokumentácia stôp
Nie je to všetko čo rozhranie Veľkej Fatry a Chočských vrchov ukrýva. V januári som našiel v slabom poprašku stopy nápadne pripomínajúce vlka. O pár týždňov neskôr sa mi dostalo jasného dôkazu. Asi päť kilometrov od medveďa zisťujem migračné trasy jeleňov, keď mi oko zaujala výrazná stopa. Na tenkom snehovom podklade boli stopy jasne rozoznateľné od psích. O pár desiatok metrov mi je jasné, že to vlk prešiel. To je moja práca a na to som mal prísť. Vôbec mu neprekáža výstavba diaľnice, od ktorej prešiel tak na 300 metrov. Je to zaujímavé, že ani iné tvory v podstate nemajú problém fungovať pri väčších stavbách. Kvôli sústavnému žitiu v blízkostí ľudí si už zvykli na hluk, zápachy, svetlá a presmerovali svoju činnosť do nočných hodín. Vtedy nerušene pokračujú tam, kde včera prestali a nemenia svoje návyky, dokým bariéra, ktorú im vytvoríme, sa stane nepriepustnou.
Niekoľko lokalít je vždy takzvane na „istotu“. Aj vtedy vedia potešiť kvalitné nálezy. Hovorím o dobre známom koridore pri Štrbe. Jeden z prvých ekoduktov na Slovensku. Je funkčný: dobre navrhnutý, dobre zrealizovaný, správne umiestnený. Prešiel tade aj medveď Iwo pri svojom medzinárodnom cestovaní. Ekodukt sa teší stálej obľube raticovej zveri a veľkých šeliem. Vždy však poteší ďalší nález, ktorý to dokazuje. Začiatkom februára v pracovnom nasadení som tam našiel stopy vlka aj jeho čerstvý trus. Mojou pracovnou náplňou je zber dát v teréne, za účelom identifikovania migračného správania sa zveri. Prioritne pri telesách diaľnic a rýchlostných ciest. Preto vnímam veľmi pozitívne, že vlk využil ako nadchod, tak susediaci podchod popod most. Zver sa dostane kam chce, kam potrebuje. Postačí im na to pokoj a aspoň nejaké príležitosti. Správajme sa k nim ohľaduplne a oni sa budú správať takisto ku nám.
FOTO A TEXT: MICHAL KRÁLIK
