Je pondelok, štvrť na päť ráno a práve zazvonil budík. Ani sa nenazdám a už sedím vo vlaku, ktorým mierim do Jánošíkovho kraja! Kysuce sa postupne stávajú mojím druhým domovom a výpravy do tejto malebnej časti Slovenka som už prestal počítať. Ráno je ešte pomerne chladné, kalendár ukazuje začiatok apríla, no i tak to dnes vyzerá na krásny deň.
S batohom na pleciach míňam prvé kilometre a prevýšenia. Ranné lúče ma ženú vpred a ja si v diaľke vychutnávam nádherné výhľady na pohorie Malej Fatry. Vrcholky sú ešte pod snehovou pokrývkou. Všade je poznať, že zima bola veľmi slabá, a tak zavítala pani jar na hory už o čosi skôr.
Nádherné šafrány pokrývajú vysokohorské lúky a ja pri pohľade na nich nevnímam realitu. Mackovia už šantia o sto šesť a teplé počasie im narobilo túto zimu problémy so spánkom. Nachádzam pekný medvedí strom, kde po sebe medveď nechal odkaz v podobe niekoľkých škrabancov. Včera som zaspával s tým, že dnes možno nejakého pri troche šťastia stretnem. Z hodiny na hodinu sa otepľuje. Krajšie počasie na pobyt v prírode si už neviem predstaviť. Dnes mám v pláne skontrolovať pár fotopascí a tak ma vidina tajomstva, ktoré skrýva pamäťová karta, ženie vpred. Možno sa pošťastilo a kamera zachytila niektorú zo vzácnych šeliem.
Kysuce sú domovom mnohých vzácnych druhov živočíchov. Okrem výskytu všetkých troch veľkých šeliem, ako sú rys, vlk a medveď, sa tu môžeme stretnúť aj so zaujímavými zástupcami z triedy vtákov. Svoje nezastupiteľné miesto tu má plachý tetrov hlucháň, jariabok lesný, či najmenšia sova Európy kuvičok vrabčí. Lekárom stromov je nenápadný ďubník trojprstý. Práve druhy menovaný ma zrazu upozornil na svoju prítomnosť. Z neďalekej húštiny práve vyletel párik jariabkov. Pár zatrepotaní krídlami a miznú v korunách stromov. To, čo ma však čakalo o pár stoviek metrov ďalej, sa mi však túto noc veru nesnívalo.
Rezkým krokom si vykračujem po vrstevnicovej cestičke a vychutnávam si výhľady do hlbokých dolín, no zrazu však zbystrím pozornosť, nakoľko som zachytil pohyb len niekoľko desiatok metrov predo mnou. Z počiatku som nechcel uveriť vlastným očiam a ostal som stáť ako kameň. Duch lesa, mačkovitá šelma, ktorá žije skrytým spôsobom života a stretnúť ho, je ako hľadať ihlu v kope sena. Áno, hovorím o rysovi, ktorý si ničím nerušiaci kráča blízko mňa. Vietor však na moje šťastie fúka oproti a tak mám jedinečnú možnosť pozorovať túto plachú šelmu. Ešte stále nemôžem uveriť. Našťastie mám fotoaparát v plnej pohotovosti a odvažujem sa zachytiť pár snímkov: „Cvak, cvak, cvak ! “ Ani uzávierka fotoaparátu ma však neprezradila.
Už je to cez tri minúty a rys o mne stále nevie. Úžas! Samozrejme rešpektujem vzdialenosť, v ktorej sme sa obaja ocitli. Schúlený na mieste si vychutnávam jeho ladné pohyby. Ten postoj predátora ma fascinuje. Bol som zvedavý ako sa zachová, keď ma zavetrí, ale stále nič. Kráča stále predo mnou. Asi po tridsiatich metroch zrazu ostal stáť. Po chvíli odbočí do húštiny vedľa cesty. „ Á, je preč!” hovorím si. V tom, sa však vráti na cestu a pokračuje ďalej v jej smere. To je bomba! Nafotím ešte pár dokumentačných fotografií a môj kamarát sa pomaly stráca za stromami.
Nedalo mi to, a tak som sa pomaly vybral v jeho šľapajách. Zaujímalo ma, kde má namierené a v podstate sme mali spoločnú cestu. Vzdialenosť sa však medzi nami zvýšila na viac, ako sto metrov. Divoké zvieratá a ich prirodzené prostredie je potrebné vždy rešpektovať. Znovu som ho zaregistroval v mojom zornom poli a pozorovanie už presiahlo s určitosťou desať minút. Niečo neuveriteľné! V tom rys zastal na hrane cesty. Vietor zmenil smer a po dlhej chvíli mi obetoval pohľad. Pár sekúnd a bolo po všetkom. V momente zmizol v húštinách pod cestou.
Adrenalín a tep srdca ustál, avšak momenty, ktoré som zažil, sú hlboko uchované v hlave a nesmierne si ich vážim. Veď vidieť rysa vo voľnej prírode sa človeku naskytne možno len raz za život. Som rád, že ešte stále majú tieto krásne zvieratá v našej prírode miesto, no z roka na rok je to stále horšie. Fragmentácia biotopov, pytliactvo, mortalita na cestách a mnoho ďalších negatívnych aspektov ovplyvňuje život týchto vzácnych šeliem. Som optimista a verím, že všetci spoja sily, aby sme ich chránili, rešpektovali a naučili sa s nimi žiť.
Po krásnom dni a zážitku som sa plný entuziazmu vracal do Brna. Už odmalička ma fascinuje príroda a tak som sa rozhodol pre štúdium zoológie. Momentálne sa venujem výskumu rysa ostrovida v CHKO Kysuce, a preto bolo toto stretnutie najkrajšou odmenou za dlhý čas strávený v teréne. Po analýze škvŕn, ktorých vzor je unikátny pre každého jedinca, som usúdil, že som mal možnosť sledovať minuloročné mláďa rysice Danky. Práve v tomto období sa mláďatá osamostatňujú od svojej matky a hľadajú si vlastné teritórium. Táto starostlivá rysica priviedla na svet v minulom roku štyri mláďatá. Zákony prírody sú však tvrdé a do tohtoročnej zimy prežili s najväčšou pravdepodobnosťou len dve, ktoré spolu s matkou zachytila i naša fotopasca.
Počas intenzívneho zimného fotomonitoringu v tomto roku, na ktorom sa podieľa Hnutí DUHA Olomouc a Mendelova univerzita v Brně v spolupráci so správou CHKO Kysuce, sa i napriek zlým snehovým podmienkam a mnohopočetnej krádeži fotopascí podarilo zachytiť až deväť rozličných jedincov rysa ostrovida. Pri krádeži dochádza ku strate cenných dát, čo sťažuje vyhodnotenie výskumu. Ten je finančne veľmi náročný a stojí nemalé úsilie. Okrem fotomonitoringu prebieha priamo v teréne aj odber vzoriek trusu, chlpov, či moču na DNA analýzu.
Formou tohto neinvazívneho výskumu sme schopní rozpoznať jednotlivé jedince, odhadnúť ich početnosť, populačnú hustotu, zloženie ich potravy, či priestorové nároky. Rys nepozná hranice a preto je veľmi dôležité zaistiť migračné koridory, ktoré umožňujú pohyb jedincov medzi nadväzujúcimi pohoriami a štátmi. Preto je spolupráca na medzinárodnej úrovni, ako v tomto prípade medzi Českom a Slovenskom, veľmi dôležitá. Výsledky, ktoré vo výskume získame, nám pomôžu lepšie porozumieť skrytému životu rysa ostrovida a nájsť cestu k jeho efektívnej ochrane.
MARTIN DUĽA
FOND MIKROPROJEKTŮ
