Martin Duľa je výzkumník Ústavu ekologie lesa brněnské Mendelovy univerzity a člen Hnutí DUHA Šelmy. Zaměřuje se na studium velkých savců, zejména na populační a potravní ekologii rysa a vlka. I proto je součástí dvou velkých evropských projektů s názvy LIFE WILD WOLF a LECA, jimž jsme se v našem rozhovoru věnovali. Řešili jsme ale také, jak se u nás žije vlkům nebo zda bychom se měli začít bát o své děti.
Jste součástí projektů LIFE WILD WOLF a LECA. Čím se v nich zabýváte, vy osobně i Mendelova univerzita?
V medzinárodnom projekte LIFE WILD WOLF, ktorý sa zaoberá na úrovni Európy neštandardne sa chovajúcimi jedincami vlka, tak zvanými bold jedincami, mám na starosti koordináciu odchytu vlkov pre telemetrické účely, vlastný odchyt a následné spracovanie a vyhodnotenie získaných dát. V medzinárodnom projektě LECA som hlavným koordinátorom projektu. Projekt cieli na podporu spolužitia ľudí a veľkých šeliem v oblasti Karpát. Jeho hlavnými piliermi sú harmonizácia medzinárodného monitoringu šeliem, predchádzanie konfliktom a prevenciu pytliactva.
Projekty mají mimo jiné sdílet zkušenosti mezi různými partnery a zeměmi. Jaké zkušenosti může sdílet Česká republika?
Česká republika môže zdieľať skúsenosti na rôznych úrovniach, od dobre nastavených monitoringových prístupov, efektívne riešení konfliktních situácií až po fungujúce schémy kompenzačních a preventívnych opatrení. Samozrejme je stále čo zlepšovať, preto sú medzinárodné projekty, kde môžeme zdieľať skúsenosti z iných krajín, veľmi efektívne.
Co se tedy naopak potřebujeme přiučit?
Projektové konsorcia sú zložené zo skúsených vedcov a inštitúcií s kvalitním zázemím, od kterých sa môžeme naučiť množství poznatkov a prebrať fungujúci systém, ktorí napríklad rieši ilegálny lov alebo konflikty spojené s návratom vlka a chovom hospodárskych zvierat. Napríklad partner zo Škandinávie má v projekte LIFE WILD WOLF na starosti školenie zásahového tímu pre neštandardne sa chovajúcich jedincov vlka, ktorý vzniká v rámci projektu okrem iných európskych krajín i v Českej republike.
Co se v obou zmíněných projektech aktuálně děje?
Oba ukončili prípravnú fázu, ktorá zahŕňa posúdenie aktuálneho stavu na základe dostupných dát. Napríklad v projekte LECA sme zhrnuli aktuálne poznatky o početnosti a distribúcii veľkých šeliem, monitorovacích prístupoch, výšky škôd na hospodárskych zvieratách či kompenzačných a dotačných mechanizmov na úrovni Karpát. Identifikovali sme tiež hlavné problémy a medzery, ktoré bránia harmonizácii monitoringu, zdieľaní údajov alebo vyšetrovaniu pytliactva.
Plní projekty očekávání?
Dovolím si povedať, že áno. Samozrejme pracujeme s mobilními a konfliktními druhmi, vyžaduje si to častokrát množstvo energie a času. Nielen v prípade samotného monitoringu a zberu dát v teréne, ale aj komunikácie s dotknutými skupinami obyvateľstva, ako sú chovatelia hospodárskych zvierat alebo poľovníci.
Foto: Thomas Bonomet.
Může se do projektů nějak zapojit veřejnost?
Určite. Zapojenie verejnosti je veľmi dôležité, jednak z hľadiska nahlásenia výskytu pozorovania alebo zapojenia v teréne pri monitoringu veľkých šeliem. Verejnosť nám svojimi informáciami, fotografiami či videami výrazne pomáha pri naplňaní projektových cieľov a riešení konfliktných situácií.
Jak se u nás nyní vlkům žije?
Vlci majú v podmienkách strednej Európy „drive“. Darí sa im rekolonizovať oblasti, kde boli pred stáročiami vyhubení. Každým rokom potvrdzujú, že sú veľmi plastickí a dokážu sa adaptovať na rôzne podmienky prostredia, dokážu fungovať i v človekom výrazne pozmenenej krajine. Hlavným faktorom trvalého výskytu je však dostatok prirodzenej koristi, početnosť divožijúce kopytníkov, ktoré sú najpreferevanejšou zložkou potravy vlka v našich podmienkach, je na historických maximách. Okrem legislatívných zmien, regenerácie lesných biotopov či zvýšenej akceptácie je dostatok prirodzenej koristi jeden z najhlavnejších faktorov úspešného návratu vlka.
Co zatím víme o konfliktech mezi lidmi a vlky?
Konflikt tu bol odpradávna. Ľudia a ich aktivity však v krajine strednej Európy fungovali dlhodobo bez výskytu vrcholových predátorov. Najviac dotknutou skupinou sú samozrejme chovatelia hospodárskych zvierat. Bez výskytu vlka svoj chov nemuseli nijako zvlášť chrániť, situácia sa však skokovo zmenila, a preto je konflikt pri návrate vlka tak citeľný. Vlky dokážu ľahko dostupnú korisť nájsť a ponukaný zdroj efektívne využiť. Vačšina škôd je samozrejme na nezabezpečených alebo nedostatočne zabezpečených pastvinách. Žijeme v 21. storočí, ak sme dokázali pristať na Mesiaci, tak predsa musíme nájsť i cestu spolužitia s veľkými šelmami. Konflikty máme možnosť riešiť sofistikovanejšími nástrojmi ako len letálnym neadresným prístupom, ako je napríklad plošný odstrel. Ten, ako ukázala naša posledná modelová štúdia zo Slovenska, nevedie k zníženiu škôd na hospodárskych zvieratách a pri riešení konfliktu nijako nepomáha. Opatrenia preto musia byť adresné.
Co tedy ke zvládání těchto konfliktů doporučujete?
Pokiaľ sa jedná o riešení konfliktu s chovateľmi hospodárskych zvierat, určite je to v prvom rade aplikácia osvedčených prevetívnych opatrení — kombinácia vhodných elektrických ohradníkov a pastierskych strážnych psov, ktoré dokážu eliminovať alebo významne redukovať konflikt v podobe pretrvávajúcich škôd. Pokiaľ opatrenia nepomáhajú a vlky prekonávajú i nastavené štandardy, je po detailním zhodnotení danej situácie najkrajnejším, ale legitímnym nástrojom odstránenie jedinca/ov z populácie.
Pri výskyte sa smelých, tak zvaných bold jedincov, ktorý vykazujú neštandardné chovanie ohrozujúce samotných ľudí alebo ich aktivity, sa v prvom rade rieši príčina tohoto chovania, identifikujú atraktanty, monitoruje konkrétny jedinec a oblast. Na základe získaných dát sa pristupuje k rôznym druhom intervencie, napríklad odstránenie atraktantov alebo telemetria konkrétneho jedinca, v kombinácii s aktívnym plašením, tak zvaným. averzným podmieňovaním.
Prístup ku zvládaní jednotlivých konfliktných situácií s vlkmi na území ČR rieši nedávno schválený pohotovostný plán.
Čerstvá stopa vlčího čárování, foto: Jana K. Kudrnová.
V okolí pramene Březné na hranici Jeseníků jsem nedávno narazila na cedulky, že se zde pohybuje vlčí smečka. K této informaci je připojené doporučení, jak se v místních lesích chovat, včetně rady „nenechávejte menší děti sto metrů za sebou“. Opravdu mohou být vlci pro člověka, respektive dítě takovým rizikem?
Vlk je veľká šelma a treba ju brať s plnou vážnosťou a rešpektom. V súčasnosti však v podmienkach strednej Európy nevidíme ani len náznaky predačného chovanie voči ľuďom. Prípadné napadnutia, ktoré sa v daných podminekach vyskytli (pohrýzenie a podobne), súvisia so zdravotným stavom jedincov (napríklad besnota), alebo sú spojené s obranným chovaním.
V minulém čísle Sedmé generace jsme v souvislosti s velkými šelmami psali o pytláctví. Souhlasíte s tím, že Česká republika má v jeho řešení velké nedostatky?
Jednoznačne. I keď v poslednej dobe cítiť veľké úsilie o zmenu a nastavenie efektívnych prístupov k riešeniu ilegálního lovu, nemôžeme poprieť fakt, že doteraz nebol nikto právoplatne odsúdený za pytliactvo veľkej šelmy.
Na konci uplynulého roku byl v Krkonoších smrtelně postřelen vlk s telemetrickým obojkem. Podle zpráv z médií bylo toto zvíře součástí jednoho z projektů Mendelovy univerzity. Pokud je tomu skutečně tak, jaký význam má tato událost pro projekt?
Podarilo sa nám po značnom úsilí obojkovať jedného zo smelých jedincov, ktorý sa pohybovali na území Krkonošského národného parku a dostávali sa do pomerne blízkých interakcií s ľuďmi, hlavne turistami. Strata telemetricky sledovaného jedinca, ktorý mohol priniesť dôležité údaje pre projekt LIFE WILD WOLF, je dosť citeľná. Plánovali sme detailný zber údajov pre zhodnotenie interakcií s ľuďmi a ich aktivitami s využitím najmodernejších monitorovacích prístupov. Celé úsilie zhatil jedným výstrelom pytliak.
Jedním z cílů projektu LIFE WILD WOLF má být hledání rovnováhy ve vztahu lidí a vlků. Jak by taková rovnováha měla vypadat?
V ideálnom prípade výskyt stabilných vlčích teritórií, ktoré plnia funkciu vrcholových predátorov lesných ekosystémov s minimálnym dopadom na ľudské aktivity. Konflikt medzi vrcholovým predátorom, v tomto prípade vlkom, a človekom však bude pretrvávať do určitej miery stále. Závisí predovšetkým na našej vôli, do akej miery budeme zdieľať krajinu s druhmi, ktoré sme v minulosti systematicky hubili.
KAROLÍNA KUPKOVÁ
Kontakt: kajakupkova@seznam.cz. Článek vznikl pro časopis Sedmá generace.
Článek podpořila Nadace OSF v rámci programu Active Citizens Fund, jehož cílem je podpora občanské společnosti a posílení kapacit neziskových organizací. Program je financován z Fondů EHP a Norska.
